Bezfarebné laky: aký je medzi nimi rozdiel a čo znamenajú MS, HS a UHS?

Pri príprave bezfarebných náterov je nevyhnutné udržiavať všetky používané nástroje a nádoby v dokonalej čistote. Na tento účel je ideálne používať jednorazové miešacie tyčinky, miešacie poháre a ďalšie vybavenie, pri ktorom nehrozí riziko znečistenia bezfarebného laku opakovaným používaním.

Väčšina bezfarebných lakov má pomer miešania 2:1, ale možno nájsť aj iné pomery, napríklad 3:1, 5:1 atď. Hlavnou zložkou je vždy prvé číslo, ak ide o bezfarebný lak na lakovanie vozidiel, druhou zložkou - a teda druhým číslom - je tvrdidlo.

Najčastejšie sa teda uvádza pomer dvoch dielov bezfarebného laku k jednému dielu tužidla (2:1). V závislosti od odporúčaní konkrétneho výrobcu sa do bezfarebných lakov môže pridávať aj riedidlo, ktoré zabezpečí zníženie viskozity výslednej zmesi a jej schopnosť spojiť sa po nanesení na povrch.

Bezfarebné laky sú najčastejšie dostupné v troch formátoch - prvým, najstarším je technológia MS (Medium Solid) - ide o najstaršiu technológiu, ktorá je v súčasnosti široko nahradená technológiou HS (High Solid) a UHS (Ultra High Solid). Vo všeobecnosti platí, že laky MS už nie sú vhodné pre svoj obsah prchavých organických látok, a preto sa odporúča vyhýbať sa týmto lakom.

Bezfarebné MS laky

Bezfarebné laky MS sa skladajú z pevných zložiek relatívne veľkej veľkosti. Ako je vidieť na obrázku 1, nádoba je plná až po okraj, rovnako ako ostatné dve nádoby - medzi časticami sú však veľmi rozdielne medzery a tieto medzery sú tvorené prchavými látkami v laku.

V bezfarebnom laku MS je týchto prchavých látok oveľa viac a pri vytvrdzovaní laku na povrchu sa v dôsledku odparovania prchavých látok stráca veľká časť konečnej vrstvy naneseného filmu. Tento lak by sa preto mal nanášať v dvoch uzavretých (plných) vrstvách, zvyčajne pri tlaku 2 bary a s približne 10 minútovým vetraním medzi jednotlivými vrstvami, pričom toto vetranie je potrebné vzhľadom na obsah vlhkosti v prvej vrstve a množstvo rozpúšťadiel v nej.

Bezfarebné nátery HS

Bezfarebné laky HS sa zvyčajne nanášajú ako jedna veľmi tenká vrstva (adhézna alebo kontaktná) a jedna plná vrstva - finálna vrstva. Tieto laky majú oveľa menšie častice pevnej zložky, ako je znázornené na obrázku 2. Nádoba je opäť plná až po okraj, ale menšie pevné častice ponechávajú v nádobe oveľa menej priestoru pre prchavé látky. Táto skutočnosť pomáha ľahšie naplniť nižšie hladiny VOC v čírych HS lakoch.

Menšie častice tiež znamenajú, že konečný bezfarebný náter je hustejší, čo poskytuje možnosť vytvoriť pri aplikácii hrubšiu vrstvu. Preto je možné použiť menej materiálu na dosiahnutie rovnakej konečnej vrstvy ako pri bezfarebných lakoch MS. Preto sa môžu bezfarebné laky HS nanášať ako jedna kontaktná a jedna plná vrstva. Okrem toho, že je tento proces hospodárnejší vďaka použitiu menšieho množstva materiálu, je aj rýchlejší, pretože medzi jednotlivými vrstvami je oveľa kratší čas na zvetranie.

Bezfarebné laky UHS

Posledným typom je bezfarebný náter UHS, ten je znázornený nádobou a obrázkom 3. Ako je vidieť, medzi časticami pevnej zložky je veľmi málo priestoru pre prchavé látky. Na prvý pohľad by to malo znamenať, že tvorba vrstvy bezfarebného laku je ešte väčšia ako pri lakoch HS a na povrch by mala stačiť aplikácia jednej plnej a záverečnej vrstvy.

Je to skutočne tak, avšak väčšina výrobcov stále odporúča nanesenie kontaktného náteru a následne úplného finálneho náteru. Zo skúseností vieme, že nanesenie príliš hrubej vrstvy naraz má za následok mierne prehnutie vrstvy laku na povrchu a vytvorenie mierneho saténového odtieňa v konečnom lesku.

Ako zaujímavosť možno uviesť, že pojem LAK, s ktorým sa najčastejšie stretávame, je vlastne nesprávne pomenovanie. Je to názov pre jednozložkové materiály, ako sú bezfarebné laky v spreji 1K, ktoré po nanesení na povrch zasychajú odparovaním prchavých látok a pôsobením vzduchu. Väčšina bezfarebných lakov v automobilovom opravárenskom priemysle je však dvojzložková a schne najmä pôsobením tvrdidla po zmiešaní oboch materiálov. Medzi samotným lakom a tvrdidlom tak prebieha chemická reakcia a táto zmes schne polymerizáciou.